Plastové častice, ktoré sú voľným okom takmer neviditeľné, sa stali neoddeliteľnou súčasťou nášho prostredia – a čo je horšie, aj nášho tela. Vedci upozorňujú, že počas života môže človek prijať desiatky kilogramov mikroplastov, ktoré sa postupne usádzajú v organizme.
Tieto častice sa dnes nachádzajú doslova všade – od vzduchu a pitnej vody až po potraviny. Hoci značná časť z nich prejde telom bez trvalého usadenia, určité množstvo v nás pretrváva a môže mať dopad na naše zdravie.
Podľa údajov zverejnených portálom WellnessPulse, ktorý analyzoval dve desiatky vedeckých štúdií, priemerný človek skonzumuje za desať rokov približne 2,9 kilogramu mikroplastov. Znamená to, že už aj desaťročné dieťa má za sebou príjem niekoľkých kilogramov týchto častíc. Do osemdesiatky ich môže byť až okolo 23 kilogramov – čo je hmotnosť porovnateľná s niekoľkými plastovými stoličkami zo záhrady.
Hoci väčšina mikroplastov telo vylúči prirodzenou cestou, časť sa v ňom ukladá. Vedci zistili, že v tele dieťaťa môže zostať približne 11,5 gramu mikroplastov – čo zodpovedá malej plastovej fľaši. V starobe to môže byť až 92 gramov, teda hmotnosť troch veľkých fliaš s objemom 1,5 litra. Mikroplasty však v tele nezostávajú len tak náhodne. Výskumy ukazujú, že sa hromadia až v 17 rôznych orgánoch a tkanivách. Najväčšie množstvo sa nachádza v krvi, ale vedci ich objavili aj v mozgu, srdci, placente či pohlavných žľazách.
Ako sa dostanú do nášho organizmu?
Cestu do tela si mikroplasty nachádzajú najčastejšie cez potraviny a vodu. Veľké množstvá sa vyskytujú v morských plodoch, ale aj v balenej vode či v jedlách, ktoré prichádzajú do kontaktu s plastovým obalom alebo kuchynským náradím. Okrem samotných plastov predstavujú riziko aj škodlivé látky, ktoré sa na mikroplastoch zachytávajú – tie môžu preniknúť do tkanív a dlhodobo pôsobiť na orgány.
Podľa štúdie zverejnenej v odbornom periodiku Environment & Health môže dlhodobé vystavenie týmto látkam viesť k viacerým zdravotným problémom – od porúch trávenia, ochorení pečene, narušenej rovnováhy črevných baktérií, až po metabolické ťažkosti a zvýšené ukladanie tukov.
Aj keď vedci ešte nepoznajú všetky dôsledky dlhodobého hromadenia mikroplastov v ľudskom tele, už dnes je zrejmé, že nejde o zanedbateľný problém. Odpad, ktorý produkujeme, sa k nám totiž vracia – často nepozorovane a priamo cez jedlo, ktoré konzumujeme.
