Ruská diplomacia od Nemecka žiada, aby uznalo 900 dní trvajúce obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny ako genocídu. Vyzvala ho k tomu v pondelňajšej diplomatickej nóte, v ktorej od Berlína tiež žiada ďalšie reparácie za viac ako 800-tisíc obetí nacistickej blokády.
„Blokáda dnešného Petrohradu medzi septembrom 1941 a januárom 1944 bola strašným vojnovým zločinom, ktorý wehrmacht priviedol na Leningrad a jeho obyvateľstvo,“ reagovala podľa denníka Die Welt na pondelňajšiu ruskú žiadosť nemecká vláda s tým, že na tomto názore naďalej trvá.
Moskva od svojho vpádu na Ukrajinu Nemecku s obľubou pripomína jeho nacistickú minulosť, a to nielen v odvete za vojenskú podporu Berlína ukrajinským silám, ale aj v rámci svojho propagandistického ťaženia.
Ruský prezident Vladimir Putin za jeden z dôvodov pre rozpútanie vojny na Ukrajine označil „denacifikáciu“ – očistenie územia od nacistov. Skutočnosť, že v ukrajinskom parlamente nie je zastúpená žiadna krajne pravicová strana alebo fakt, že prezident Volodymyr Zelenskyj je sám židovského pôvodu a jeho príbuzní umierali za holokaustu Kremeľ nevidí ako prekážku pre to, aby jeho vládu nazýval nacistickú.
Blokáda Leningradu je pre Nemecko dodnes citlivou témou. Počas obliehania trvajúceho od 8. septembra 1941 do 27. januára 1944 prišlo o život najmenej 800-tisíc civilistov, najčastejšie kvôli chladu, hladomoru, chorobám či bombardovaniu. Nedostatok potravín mnohé dohnal ku kanibalizmu.
Červená armáda blokádu prelomila 27. januára 1944. „Spomienka na Veľkú vlasteneckú vojnu zostáva v Rusku zdrojom hrdosti a predstavuje základný pilier militaristického vlastenectva presadzovaného Kremľom,“ napísala v januári agentúra AFP v januári pri príležitosti 80 výročia.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
