Brazília, HPD na obyvateľa: 11 352$ (10 825€)
Brazília má ôsmu najväčšiu svetovú ekonomiku a patrí k popredným svetovým ťažobným, poľnohospodárskym a výrobným krajinám. Má tiež rýchlo rastúci sektor služieb. Krajina je na 26. mieste na svete, pokiaľ ide o počet milionárov, a na 10. mieste, pokiaľ ide o miliardárov, pričom v Brazílii ich žije celkovo 69.
Napriek týmto oslnivým číslam je bohatstvo Brazílie v rukách malej elity. Priepasť medzi bohatými a chudobnými je neuveriteľne veľká, pričom charitatívna organizácia Oxfam v roku 2022 uviedla, že šesť najbohatších jednotlivcov v krajine má rovnaký spoločný majetok ako 50 % najchudobnejších obyvateľov krajiny, teda približne 107 miliónov ľudí. Think tank Fundação Getulio Vargas odhaduje, že 12,8 % Brazílčanov, teda 27 miliónov ľudí, žije pod hranicou chudoby 53 dolárov mesačne, pričom toto číslo sa výrazne zvýšilo v dôsledku pandémie COVID-19.
Čína, HDP na obyvateľa: 13 136$ (12 527€)
HDP Číny je druhý najväčší na svete a očakáva sa, že do roku 2037 predbehne Ameriku ako najväčšia svetová hospodárska veľmoc. Táto ázijská krajina má druhý najvyšší počet milionárov a miliardárov na svete. Viac ako polovica obyvateľstva sa v súčasnosti považuje za strednú vrstvu, pričom v roku 2000 to boli len 3 %. Zdá sa, že Čína je megabohatý národ – hoci nie vždy je všetko tak, ako sa zdá…
HDP na obyvateľa Čínskej ľudovej republiky hovorí o úplne inom príbehu a dosahuje len 13 136 USD. Hoci Čína údajne do roku 2020 takmer odstránila extrémnu chudobu, ktorá sa určuje podľa počtu ľudí žijúcich z ekvivalentu 2,15 dolára na deň, stále je to relatívne chudobná krajina, ktorú sužujú majetkové rozdiely, a stovky miliónov z 1,4 miliardy obyvateľov krajiny žijú v chudobe.
Rusko, HDP na obyvateľa: 14 391$ (13 723€)
Ruská federácia má 11. najväčšiu ekonomiku na svete, pričom kľúčový je vývoz ropy a zemného plynu. Pred inváziou na Ukrajinu táto obrovská euroázijská krajina dodávala približne 10 % svetovej ropy, ktorá tvorila obrovské dve tretiny jej celkového vývozu. Krajina tiež dodávala približne 40 % zemného plynu v Európe. Celkovo je jej vývoz fosílnych palív neuveriteľne lukratívny, najmä pre jej miliardárskych oligarchov a politickú elitu.
Rusko je však z hospodárskeho hľadiska akýmsi papierovým tigrom. Nebezpečne vsadilo všetky vajcia do jedného košíka a je príliš závislé na vývoze fosílnych palív, ktoré sú teraz tvrdo zasiahnuté sankciami a prechodom na čistejšie energie. Korupcia je na vysokej úrovni, rovnako ako príjmová nerovnosť, pričom sa predpokladá, že 1 % najvyšších príjmov ovláda 71 % národného bohatstva. Približne 13,5 milióna Rusov žije v chudobe, čo zodpovedá 9,3 % obyvateľstva. Dokonca aj pred COVID-19 a inváziou na Ukrajinu polovica pracujúcich Rusov zarábala menej ako 550 USD mesačne.
Kazachstan, HDP na obyvateľa: 14 778$ (14 092€)
Návštevníci nového lesklého hlavného mesta Kazachstanu Astana (predtým pomenovanom po prezidentovi Nur-Sultan, pozn. autora) sú bezpochyby ohromení jeho nádherou a ľahko by si mohli myslieť, že sa nachádzajú v jednej z najbohatších krajín sveta. Na prvý pohľad sa zdá, že Kazachstan má prosperujúce hospodárstvo, ktoré je podporované bohatými nerastnými zdrojmi a množstvom priamych zahraničných investícií.
Hoci krajina nie je až taká extrémna, ako sa zobrazuje vo filmoch o Boratovi, tento autokratický štát má pred sebou ešte veľmi dlhú cestu, kým sa bude môcť považovať za bohatý. Korupcia je veľmi rozšírená a bohatstvo je nespravodlivo rozdelené. Polovica obyvateľov krajiny žije vo vidieckych, ekonomicky izolovaných oblastiach s horšími verejnými službami. Bežné sú nízke mzdy a nízka životná úroveň.
Mexiko, HDP na obyvateľa: 15 249$ (14 541€)
Mexiko má 12. najväčšiu ekonomiku na svete s HDP viac ako jeden bilión dolárov. Jeho hospodárstvo je relatívne vyspelé, služby tvoria dve tretiny HDP a táto severoamerická krajina má viac ako dosť bohatých občanov, vrátane miliardárov, ako je podnikateľský gigant Carlos Slim Helú.
Napriek tomu je HDP Mexika na obyvateľa takmer osemkrát nižší ako HDP jeho bohatého severného suseda. Pätina pracovníkov v krajine je zamestnaná v poľnohospodárstve, hoci toto odvetvie tvorí len nepatrnú časť celkového HDP, a približne 36 % obyvateľstva žije v chudobe, pričom mnohí ľudia sú odkázaní na peniaze, ktoré im posielajú rodinní príslušníci pracujúci v zahraničí. Netreba pripomínať, že nerovnosť príjmov je v krajine veľkým problémom.
Maldivy, HDP na obyvateľa: 17 818$ (16 991€)
Maldivy sa stali jednou z popredných svetových destinácií luxusného cestovného ruchu a sú synonymom pre dovolenky, ktoré sa dajú prežiť len raz za život. Odvetvie cestovného ruchu tvorí mohutných 75 % HDP ostrovného štátu a v roku 2019, ktorý bol posledným rokom nezasiahnutým pandémiou COVID-19, vygenerovalo takmer 3,2 miliardy dolárov. (Hoci krajina vlani privítala rekordný počet turistov, finančné výnosy boli nižšie v dôsledku znížených výdavkov a kratších pobytov). Vzhľadom na relatívne malý počet obyvateľov krajiny, ktorý je len necelých 520 000, si možno predstaviť, že obyvatelia budú vo všeobecnosti dobre situovaní, a to aj napriek poklesu súvisiacemu s COVIDom.
Takmer tretina obyvateľstva však žije v chudobe. Správu Multidimenzionálneho indexu chudoby pre Maldivy vypracoval v roku 2020 Národný štatistický úrad, pričom štúdia sa uskutočnila v spolupráci s Regionálnym úradom UNICEF pre južnú Áziu, UNICEF Maldivy a Oxfordskou iniciatívou pre chudobu a ľudský rozvoj.
Index zohľadňoval faktory, ako je prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti spolu s príjmom, a ukázal, že 8 % obyvateľov Maldív vyžije z menej ako 4,79 USD na deň. Keďže údaje pre túto správu boli zozbierané ešte v rokoch 2016 a 2017, miera chudoby sa v dôsledku pandémie takmer určite zvýšila.
