Čo je to epigenetika
Vo všeobecnosti platí, že za to, čo sa stane po šesťdesiatich rokoch, si môžeme sami. Ovplyvniť dokážeme prostredie aj životný štýl a vďaka vedeckej disciplíne epigenetika môžeme dokonca ovplyvniť aj našu genetiku.
So starnutím sa totiž naše gény v bunkách menia – dochádza k ich degenerácii, čo má za následok proces starnutia. Pri stimulácii špeciálnej triedy proteínov nazývaných sirtuíny sa vypnú niektoré gény, ktoré proces starnutia urýchľujú. To spôsobuje biologický stres a núti telo, aby vynaložilo energiu na maximalizovanie zdravia.

„Dnes už môžeme ovplyvňovať expresy génov. To znamená, že tie gény, ktoré nám v budúcnosti môžu škodiť a spôsobovať rôzne problémy a ochorenia, nemusíme otvárať tak skoro. Môžeme ich posunúť o nejakých 20 či 30 rokov. Alebo, naopak, môžeme aj zariadiť, aby sa neotvárali. Zatiaľ nás príroda naprogramovala na 120 rokov, ale máme látky, ktorými môžeme bunkové delenie predĺžiť,“ informuje Golková.
Vedci zistili, že sirtuíny môžu byť aktivované znížením príjmu kalórií a pridaním fyzickej činnosti do dennej rutiny.
Riešením sú bioidentické hormóny
Jedna z teórií starnutia hovorí o postupnom poklese hormónov. Vidíme to sami, keď ženy okolo 50. roku života nastupujú do menopauzy a muži do andropauzy. Človek však v tomto období nemusí trpieť.
„V súčasnej dobe je úžasná vec, že sme schopní otestovať a zistiť celé hormonálne spektrum od hypofyzárnych, mozgových hormónov, cez riadenie až po celé strojné spektrum pre ženské a mužské hormóny. Na základe toho vieme vďaka bioidentickým hormónom ušiť hormonálnu liečbu na mieru. Hormóny sú robené tak, že ich štruktúra je rovnaká, ako štruktúra hormónov vo vašom tele. Daný hormón zapadne presne na receptor a môže pôsobiť tak, ako by pôsobiť mal,“ uzatvára primárka.