Od začiatku vojenskej agresie na území Ukrajiny v pondelok (24. 2.) uplynuli tri roky. Ruská invázia najviac zasiahla okrem energetiky sektory bývania, dopravy, obchodu či vzdelávania. Odhadované náklady na obnovu hospodárstva Ukrajiny do konca minulého roka presiahli pol miliardy eur.
Najnovšie údaje o peniazoch potrebných na obnovu vojnou zničenej krajiny vychádzajú zo štúdie Svetovej banky, OSN, Európskej komisie a ukrajinskej vlády. Odhadované náklady stúpli na 524 miliárd dolárov. To je takmer trojnásobok očakávaného hospodárskeho výkonu Ukrajiny v roku 2024. V porovnaní s predchádzajúcou analýzou pritom tieto výdavky stúpli o takmer 40 miliárd.
Najviac utrpel sektor bývania
V štúdii sú vyčíslené priame materiálne škody na budovách a inej infraštruktúre, vplyv na životy a živobytie ľudí a náklady na snahu o povojnovú obnovu s dôrazom na zlepšenie, uviedli v spoločnom vyhlásení zapojené inštitúcie.
Pre predstavu, poškodených alebo zničených bolo približne 13 percent celkového počtu ukrajinských obytných jednotiek. V prepočte to znamená, že vojna len v tomto smere zasiahla vyše dva a pol milióna domácností.
Na obnovu sektoru bývania preto treba až 84 miliárd dolárov, čo je najviac. Za ním je doprava, ktorá si vyžiada 78 miliárd, a na energetiku bude potrebných 68 miliárd. Ďalšie desiatky miliárd budú potrebné na obnovu obchodu a priemyslu, či poľnohospodárstva.
Kyjev nemá dosť peňazí na obnovu
Len náklady na odstraňovanie trosiek a nakladanie s nimi vyčíslili na takmer 13 miliárd dolárov. Ukrajinská vláda pritom na tento rok vyčlenila na obnovu len niečo vyše sedem miliárd dolárov. Tie sú určené na riešenie prioritných potrieb. Chýba jej však stále takmer 10 miliárd.
Keďže útočná vojna Ruska ešte pokračuje, celkové náklady na obnovu Ukrajiny zatiaľ nie sú známe. Fínsky prezident Alexander Stubb už pritom ukázal, ako by mohol vyzerať mierový plán. Je rozdelený do niekoľkých fáz.
Prvou by bolo predbežné posilnenie Ukrajiny a nátlak na Rusko. Druhou zase prímerie s bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu, ktoré by podporovala Európa a kryli by ho USA. Treťou by bol mierový proces, v ktorom by sa už diskutovalo aj o otázkach ako sú územie, financie a obnova.
