Vladko Isak, 25-ročný mladík z Popradu, sa v roku 2021 rozhodol vydať na brigádu do Belgicka. Cieľom bolo pomôcť jeho mame finančne, no osud mal pre neho pripravený úplne iný scenár. Počas práce v zahraničí utrpel vážny úraz, keď spadol z desaťmetrovej výšky, píše denník Plus. Jeho stav bol kritický a prognózy lekárov boli viac než pesimistické. Mladík však nezložil ruky a začal bojovať o svoj život.
Po páde z výšky Vladko utrpel vážne poranenia – rozbil si lebku, utrpel krvácanie do mozgu a poškodenie očného nervu. Okrem toho mal zlomené obe ruky, sánku a rebrá. Lekári mu oznámili, že je veľmi pravdepodobné, že už nikdy nebude chodiť.
Napriek dramatickým prognózam a dlhému obdobiu rekonvalescencie, Vladko ukázal neobyčajnú silu vôle. Po úraze sa najskôr nemohol hýbať a mal problémy s rečou. Postupne, krok za krokom, sa však začal vracať k normálnemu životu. Naučil sa stáť, rozprávať a dokonca sa pokúsil o prvé kroky.
Nanešťastie, jeho zdravotný stav sa stále nezlepšoval a neskôr nastal dramatický zvrat. Po niekoľkých týždňoch od návratu do nemocnice sa u Vladka začali objavovať nové problémy. Začal mať dýchacie ťažkosti, dostal horúčky a jeho stav sa ešte viac zhoršil. Podľa slov jeho mamy, Naďy, bol stav kritický – Vladko zmodrel, prestal dýchať a bol v bezvedomí.
„Som mŕtvy a vidím hviezdy“
„Vladko mi kričal, že je mŕtvy, že vidí hviezdy a že je v nebi. To sú slová, ktoré mi roztrhli srdce,“ povedala so slzami v očiach jeho mama. V tejto dramatickej chvíli nezostala nič iné, len modlitby a boj za jeho život. Naďa sa nevzdala a všetky sily sústredila na to, aby svojho syna prebrala späť k životu. Vladko sa nakoniec prebral, no jeho zdravotný stav si vyžiadal ďalšie zásahy.
V noci museli lekári opäť zasiahnuť a Vladkovi zaviedli tracheostómiu na podporu dýchania. Pre Naďu to bol ďalší ťažký moment v dlhom období plnom bolesti a neistej nádeje. Po štrnástich operáciách a nekonečných bojoch sa však Vladko začal pomaly zotavovať. Po vybratí hadičky z krku povedal svojej mame: „Modlil som sa, a pán Boh ma vypočul. Môžem dýchať sám.“ Tieto slová boli pre Naďu veľkým povzbudením.
Vladkova mama si však uvedomuje, že hoci Vladko prekonal už mnoho ťažkých chvíľ, jeho boj ešte nie je u konca. Naďa sa stále nachádza vo vážnej situácii, keďže Vladkovo zotavovanie si vyžaduje neustálu starostlivosť. „Chvála Bohu, už dýcha bez prístrojov, ale ešte je tu mnoho výziev. Stále je v nemocnici, kde je obklopený odborníkmi, ktorí mu pomáhajú zvládnuť tento neľahký boj,“ povedala Naďa.
Tento príbeh je príkladom neobyčajnej odvahy a vytrvalosti mladého muža, ktorý sa nevzdal ani v tých najtemnejších chvíľach. A napriek tomu, že jeho boj proti následkom vážneho úrazu ešte pokračuje, jeho mama a jeho okolie veria, že Vladko dokáže prekonať aj túto výzvu.
Aj keď táto tragédia zasiahla celú rodinu, ich príbeh ukazuje, ako silné môžu byť rodinné väzby a akú dôležitú úlohu zohráva nádej, podpora a láska.
