Minister školstva plánuje postupnú transformáciu osemročných gymnázií na štvorročné a zlepšiť kvalitu výučby pomocou umelej inteligencie. Riaditelia a analytici vyjadrujú obavy o rozvoj talentovaných detí a spravodlivosť v prístupe k vzdelaniu.
Znižovanie počtu škôl: Bratislava má najväčší podiel
Deti, ktoré majú desať rokov, sa začínajú pripravovať na gymnázium. Zvyšuje sa množstvo učiva aj nároky na ich samostatnosť, no výhodou je, že môžu študovať na jednej škole až do maturity. Na tieto školy môže ísť 5% piatakov, pričom štát určuje počet žiakov v jednotlivých regiónoch podľa záujmu o osemročné štúdium. Bratislava si berie najväčší podiel z celkového počtu škôl. Ich počet by sa mal v budúcnosti postupne znížiť, informuje portál tvnoviny.sk.
„Je v našom pláne postupná transformácia na štvorročné gymnáziá. Nehovorím, že všetky, ale bude redukcia určite,“ povedal Drucker.
Kritika zo strany riaditeľov a analytikov
Riaditeľ Katolíckej spojenej školy sv. Mikuláša v Prešove, Marcel Tkáč, tvrdí, že osemročné gymnázium poskytuje talentovaným deťom príležitosť na rozvoj.
Minister Drucker však namieta, že tento systém odoberá kvalitných žiakov zo základného školstva, a podľa dostupných výsledkov sa nedarí udržať rovnakú úroveň. Často majú horšie výsledky ako štvorročné gymnáziá.
„Vyťahujú nám zo základného školstva kvalitu a podľa tých výsledkov, nedokážu ju udržať, často majú horšie výsledky ako štvorročných gymnázií,“ tvrdí Drucker.
Výsledky písomných maturít zo slovenčiny boli minulý rok porovnateľné s tými na štvorročných gymnáziách.
Minister Drucker zatiaľ nezverejnil kritériá, podľa ktorých sa bude osemročné štúdium preriediť. Neuviedol, či to bude závisieť od špecializácie vyučovania, počtu škôl v regiónoch alebo nízkeho počtu žiakov v triedach.
„Nech sú zachované tie najkvalitnejšie, ale nie toľko koľko ich je. Lebo my, čo máme kvalitné prvé stupne sme za to potrestaní, lebo nám vytiahnu tých najlepších žiakov,“ povedala prezidentka Združenia základných škôl Slovenska, Eva Horníková.
Analytik upozorňuje, že do osemročného gymnázia sa často nedostanú len talentované deti, ale rozhodujú aj ambície a finančné možnosti rodičov.
„Napríklad, rodičia dokážu zaplatiť doučovanie detí, Potom tieto deti nezostávajú v bežných ZŠ, potom prostredie nedokáže ťahať všetkých na rovnakú úroveň,“ tvrdí analytik z Centra vzdelávacích analýz, Michal Rehuš.
Podľa neho by sa mal štát sústrediť na udržanie talentovaných detí v základných školách a zlepšenie výučby na druhom stupni.
Umelá inteligencia a individuálne programy: Kľúč k modernizácii vzdelávania
Minister Drucker plánuje využiť umelú inteligenciu a individuálne programy na podporu tohto procesu.
Tieto technológie by mali pomôcť prispôsobiť vzdelávací proces konkrétnym potrebám a schopnostiam žiakov, čím by sa zvýšila efektivita výučby.
Umelá inteligencia by mohla byť využitá na analýzu individuálnych pokrokov študentov a na identifikáciu oblastí, v ktorých potrebujú viac podpory. Napríklad by mohla monitorovať ich výkon v rôznych oblastiach (ako matematika, jazykové predmety alebo prírodovedné predmety) a na základe týchto dát ponúknuť personalizované odporúčania a materiály na zlepšenie. To by umožnilo učiteľom sústrediť sa na konkrétne potreby žiakov a prispôsobiť výučbu rôznym úrovniam.
Individuálne vzdelávacie programy by zase umožnili študentom, aby sa učili vlastným tempom a spôsobom, ktorý najlepšie vyhovuje ich štýlu učenia. Tieto programy môžu byť flexibilné, čo umožní študentom zvládať náročnejšie témy alebo sa sústrediť na oblasti, ktoré si vyžadujú viac pozornosti. Týmto spôsobom by sa mala zlepšiť kvalita výučby a zabezpečiť, aby žiaci, ktorí možno nepatria medzi najlepších, nezostávali za zvyškom triedy.
Tento prístup je orientovaný na modernizáciu školského systému a na zaručenie, že každý študent dostane primeranú podporu, aby mohol naplno rozvinúť svoj potenciál. Umelecká inteligencia a personalizované programy môžu byť kľúčovými nástrojmi na zlepšenie učebných výsledkov a na prispôsobenie výučby individuálnym potrebám žiakov.
