Námorné preteky
Až do polovice 15. storočia si Európa užívala bezpečný prechod do Indie a Číny po Hodvábnej ceste. Odtiaľ prúdil cenný tovar, hodváb, porcelán, korenie, čaj či opiáty. Mier garantovala silná Mongolská ríša.
Osmani však roku 1452 dobyli Konštantínopol a nová administratíva prechod cestou kresťanským obchodníkom zakázala. Tovar v Európe rapídne zdražel a európske koruny tak horúčkovito hľadali náhradné cesty do Indie. Verili, že práve tu rastie korenie, komodita, ktorá mala v tých časoch cenu zlata.
K rozhodnutiu vyslať na oceán rizikové námorné misie s neistým koncom prispelo aj súperenie medzi Španielskom a Portugalskom o to, ktorá veľmoc zaberie viac územia.
Zmluvou z Tordesillas (1494) si napokon obe krajiny rozdelili vtedy známy aj neznámy svet. Všetko na východ (Ázia a Afrika) malo pripadnúť Portugalsku, západ (Amerika) zase Španielsku.

Prvé plavby
Kolumbus hľadal podporu pre svoju výpravu takmer 10 rokov po celej Európe. Financovanie aj prvé lode napokon našiel v rodnom Španielsku, ktoré v námorných obchodochzúfalo zaostávalo za Portugalskom.
Dostal minimum — tri lode pomenované Santa Maria, Pinta a Niña, a vyrazil do absolútneho neznáma. Plán bol jednoduchý: vyplávať na západ, držať kurz, doraziť do Ázie. Napokon ešte roku 1492 získal pre Španielsko Kanárske ostrovy a po plavbe, ktorá trvala 37 dní, pristál na druhom brehu Atlantiku.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
12. októbra 1492, v deň, ktorý považujeme za objavenie Ameriky, sa v skorých ranných hodinách vylodil na malom ostrove na Bahamách. Na pláži si za brieždenia kľakol a pomodlil sa.