Z grafu vývoja globálnych priemerných teplôt vidno, že tento rok boli teploty v porovnaní s minulým rokom vyššie, najmä v prvej polovici roka. V júli sa totiž skončila 16-mesačná séria rekordne teplých mesiacov, ktorú vedci očakávali z dôvodu oslabenia fenoménu El Niňo.
Met Office odhaduje (podobné dlhodobé predpovede treba vždy brať s rezervou), že budúci rok bude chladnejší. Britskí meteorológovia však očakávajú, že rok 2025 bude len nepatrne chladnejší ako posledné dva roky a pravdepodobne sa zaradí na tretie miesto v zozname najteplejších rokov, hneď za roky 2024 a 2023.
Aj keď je však ochladenie výraznejšie, neznamená to, že klimatické zmeny nepokračujú. Vzhľadom na pokračujúce rekordné emisie a globálnu zotrvačnosť klímy je totiž isté, že tento a minulý rok nebudú najteplejšie veľmi dlho.
„Séria rekordných mesiacov sa raz skončí, pretože sa tak deje vždy – po tom, ako globálna priemerná teplota dosiahne nové maximum, na chvíľu opäť klesne. Stále však nepretržite stúpa, čoho budeme svedkami aj v nasledujúcich rokoch a desaťročiach,“ povedal šéf programu Copernicus Carlo Buontempo v júli tohto roku pre Seznamzprávy.cz.
Najväčšie teplo v dejinách civilizácie
„Ešte nikdy v živote nebolo také teplo. A nielen to. Nikdy v histórii našej civilizácie nebolo také teplo a pravdepodobne ani za posledných 100 rokov. To je z môjho pohľadu pozoruhodnejšie ako samotné trvanie rekordnej série,“ pripomenul Buontempo dôležitý dodatok ku všetkým uvedeným číslam.
Z toho, čo sa vedcom doteraz podarilo zistiť o klimatických trendoch, totiž vyplýva, že súčasné otepľovanie nie je len najväčšie v histórii meraní, ale za oveľa dlhšie obdobie.
Dôkazy okrem iného z ľadovcových vrtov alebo sedimentov na dne oceánov tiež ukazujú, že za posledných 100 rokov sa otepľuje desaťkrát rýchlejšie ako na konci cyklických dôb ľadových.
Prejavy sú viditeľné všade
Okrem zvyšovania globálnych teplôt mali klimatické zmeny v tomto roku výrazný vplyv aj na ďalšie ukazovatele.
Napríklad teplota povrchu svetového oceánu bola extrémne vysoká. Naopak, celosvetová plocha morského ľadu bola extrémne nízka. To však, samozrejme, nie je všetko.
V globálnych štatistikách sa skrýva množstvo ďalších individuálnych teplotných rekordov v rôznych častiach planéty a s vysokými teplotami súvisí aj množstvo extrémnych poveternostných udalostí.
Kompletný zoznam rekordov by bol nepredstaviteľne dlhý. Podľa Maximiliana Herreru, známeho historika klímy, ktorý monitoruje meteorologické stanice po celom svete, už v polovici roka padlo 15 národných absolútnych teplotných maxím, pričom lokálne rekordy (pre konkrétne miesto a ročné obdobie) sa počítajú na desiatky tisíc.
Z extrémnych poveternostných udalostí, pri ktorých sa už vedcom podarilo preukázať súvislosť so zmenou klímy, môžeme spomenúť Borisovu níž, ktorá v septembri priniesla do strednej Európy záplavy (zmena klímy zdvojnásobila pravdepodobnosť výskytu a zvýšila množstvo zrážok o 10 %), hurikán Helene (opäť globálne otepľovanie zvyšuje pravdepodobnosť výskytu a intenzitu), letné vlny horúčav (trojnásobne vyššia pravdepodobnosť v dôsledku otepľovania) a sucho v Taliansku (zmena klímy je jednou z hlavných príčin).
