Herec Emil Horváth ml., ktorý má za sebou bohatú kariéru a život plný výziev, sa rozhodol podeliť o svoje skúsenosti a spomienky.
Okrem divadelného života hovoril aj o osobných stratách, zdravotných problémoch a rodinných vzťahoch, ktoré mu formovali pohľad na svet. Píše o tom sarm.pluska.sk.
Strata sestry
Emil Horváth otvorene priznal, že pred šiestimi rokmi prišiel o svoju mladšiu sestru, ktorá bojovala s vážnou chorobou. V ťažkých chvíľach sa rozhodla vyskúšať aj alternatívne metódy liečby. “Keď je osud už taký, že nad vami urobí kríž, človek sa upína aj na nevedecké veci. Je to každého voľba,” povedal herec. Dodal, že jej nádej nechcel vziať: “Keď som videl, že moja sestra verí, že by jej to mohlo pomôcť, nebolo by odo mňa ľudské ani správne to zavrhnúť.”
Rodinný život a manželstvo plné lásky
Horváth žije so svojou manželkou Vierkou Richterovou už viac ako 50 rokov. Ich vzťah prešiel mnohými skúškami vrátane manželkinej onkologickej diagnózy v roku 2010. Vierka priznala, že mala chvíle, keď chcela boj vzdať, no rodina ju podržala. “Bojovať sa oplatí. Mám syna a manžela, a bolo by mi veľmi ľúto, keby som to vzdala,” povedala vtedy. Operácia jej zachránila život a manžel sa o ňu počas liečby staral s veľkou oddanosťou.
Divadlo ako osud i vášeň
Na doskách Slovenského národného divadla hrá Emil Horváth v rôznych inscenáciách, pričom jednou z nich je komédia Zdravý nemocný od Moliéra. Postava Argana, ktorú stvárňuje, zosobňuje tragikomický rozmer ľudskej snahy uniknúť nevyhnutnosti smrti. “Argan chce ujsť niečomu, čomu sa ujsť nedá. Upína sa na lekárov a dokonca verí, že by mohli za neho prežiť život,” vysvetlil herec.
Hoci Moliérova hra satiricky poukazuje na šarlatánstvo a medicínske omyly minulosti, Horváth má k lekárom pozitívny vzťah. “Na premiéru prídu okrem manželky a synovca aj viacerí lekári – sú mojimi priateľmi,” prezradil.
Aj keď sa Emil Horváth priznáva k minimálnej starostlivosti o svoje zdravie – jeho pohybové aktivity obmedzuje na prechádzky – dokáže si zo seba urobiť srandu. V relácii Neskoro večer so smiechom spomínal na svoje športové pokusy: “V mladosti som behal, puchli mi kolená, tak som to nechal… Pilates ma zaujal kvôli cvičiteľke v lesklej podprsenke – po týždni som zistil, že tam nechodím kvôli cvičeniu.”
Herectvo je pre neho nielen prácou, ale aj vášňou. Ako sám hovorí: “Hrávam aj egoisticky kvôli sebe.” Tento druh egoizmu však podľa jeho fanúšikov prináša radosť aj divákom.
