Dopravu sa tak aspoň čiastočne podarilo obnoviť. Medzitým sa podporiť svojich kolegov na námestí Hrdinov vydali demonštranti, ktorí doteraz protestovali pred sídlom parlamentu. Ten ale rokovanie plánované na štvrtok zrušil. Stalo sa tak potom, čo v stredu proti schváleniu predlohy v druhom čítaní demonštrovali desaťtisíce ľudí. Polícia ich rozháňala vodnými delami a slzným plynom.
Tretie a posledné čítanie návrhu zákona sa očakáva v polovici mája. Vládnuca strana Gruzínsky sen podobný návrh vlani po rozsiahlych protestoch stiahla, nedávno však oznámila, že predlohu mierne upravila a znovu ju predložila parlamentu. V Tbilisi od 9. apríla demonštrujú odporcovia návrhu.
Kritici predlohu označujú za „ruský zákon“, spísaný po vzore Ruska, kde podobné normy pomohli Kremľu rozdrviť opozíciu a umlčať nezávislé médiá. Podľa Gruzínskeho sna má chystaná norma vniesť väčšie jasno do financovania mimovládnych organizácií. Predloha zákona vyžaduje, aby sa organizácia, ktorá dostáva viac ako pätinu svojho rozpočtu zo zahraničia, zaregistrovala ako „organizácia nesúca záujmy cudzej moci“.
Vstup s podmienkami
Európska únia v decembri udelila Gruzínsku štatút kandidáta na členstvo. Zároveň varovala, že Tbilisi musí reformovať svoj súdny a volebný systém, zmierniť polarizáciu politického života, posilniť slobodu tlače a obmedziť moc oligarchov, než budú môcť začať prístupové rokovania. EÚ návrh zákona kritizovala, nie je podľa nej v súlade s normami a hodnotami dvadsaťsedmičky. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie Únie Josep Borrell odsúdili násilie a policajné zásahy.
V pondelok vládna strana zvolala svojich prívržencov do Tbilisi na zhromaždení, na ktorom jej čestný predseda, miliardár Bidzina Ivanišvili, ostro kritizoval Západ a sľuboval tvrdo zúčtovať s opozíciou po októbrových parlamentných voľbách. Strana má v parlamente dosť hlasov, aby presadila prijatie zákona a následne prehlasovala očakávané veto prezidentky Salome Zurabišviliovej.
Gruzínsky sen, ktorý v päťmiliónovej kaukazskej krajine vládne od roku 2012, obviňujú kritici z autoritárskych sklonov a prílišnej blízkosti k Rusku. Vládna strana podľa prieskumov verejnej mienky zostáva najobľúbenejším zoskupením v krajine, aj keď jej popularita od posledných volieb v roku 2020 zoslabla.
