Valné zhromaždenie OSN v pondelok (24. 2.) pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu prijalo rezolúciu predloženú Kyjevom a európskymi štátmi. Hlasoval za ňu aj zástupca Slovenska v OSN. To sa ale nepáči lídrovi SNS Andrejovi Dankovi, ktorý je „principiálne“ proti tomuto hlasovaniu.
Predkladatelia rezolúcie v OSN vyzývali na okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny. Za vyhlásenie potvrdzujúce „zvrchovanosť, nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny“ hlasovalo 93 členských štátov, 18 bolo proti a 65 sa zdržalo. Za jeho prijatie zdvihla ruku väčšina zástupcov štátov Európskej únie, vrátane Slovenska. Proti bolo napríklad Maďarsko, Izrael či Spojené štáty.
SNS je proti rezolúcii
Slovenská národná strana ale odmieta takéto hlasovanie na pôde OSN a tvrdí, že sa uskutočnilo bez mandátu príslušného zástupcu. Žiada preto preskúmanie jeho postupu. „Predmetom preverenia musí byť získanie informácie o tom, kto a kedy dal súhlas zástupcovi Slovenskej republiky na pôde OSN hlasovať týmto spôsobom,“ uviedla strana v stanovisku. Zároveň apeluje na ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, aby prehodnotil zastúpenie Slovenska na pôde OSN.
Blanár reagoval, že veľvyslanec hlasoval na základe jeho pokynu. „Rezort diplomacie vníma text, na ktorom sa zhodlo 93 európskych a ďalších krajín, ako možný kompromisný návrh, aby sa pri treťom výročí ozbrojeného konfliktu na území Ukrajiny zdôraznilo dodržiavanie medzinárodného práva, nenarúšanie hraníc a územnej celistvosti, ktoré sú pre SR zásadnými,“ uviedlo ministerstvo.
Národniari však vyzvali premiéra Roberta Fica na „bezodkladné ospravedlnenie sa za hlasovanie na pôde OSN v mene Slovenskej republiky“. Podľa Dankovej strany je dôležité, aby Slovensko malo jasný postoj tak, ako to robí Maďarsko na čele s Viktorom Orbánom. „Ak vláda niečo deklaruje, je nepredstaviteľné, aby naši zástupcovia na pôde medzinárodných inštitúcií hlasovali v rozpore s politikou, ktorú zastáva vláda na čele s Robertom Ficom s podporou Slovenskej národnej strany,“ uviedla strana.
Rezolúciu navrhnutú Ukrajinou a európskymi krajinami, ktorá označuje Rusko za agresora napríklad podporilo aj Srbsko, ktoré udržiava s Moskvou priateľské vzťahy. Prezident Aleksandar Vučić sa za to ospravedlnil. „Myslím, že Srbsko dnes urobilo chybu, ospravedlňujem sa za to občanom a nesiem za to sám vinu, pretože som unavený, mám toho veľa a nemôžem stihnúť všetko,“ povedal. Kremeľ jeho ospravedlnenie prijal s tým, že taká rýchla reakcia hlavy štátu mu imponuje.
Hlasovala aj Bezpečnostná rada
O rezolúcii k vojne na Ukrajine pritom nehlasovalo len Valné zhromaždenie. Podobná rezolúcia sa dostala aj na rokovanie Bezpečnostnej rady OSN. Predložili ju Spojené štáty. Síce v nej vyzvali na rýchle ukončenie vojny, ale nezmienili sa o ruskej agresii či územnej celistvosti Ukrajiny.
Za rezolúciu hlasovalo desať krajín a päť sa ich zdržalo, čím bola dosiahnutá požadovaná väčšina. USA spolu s Ruskom a Čínou hlasovali za, zatiaľ čo päť európskych krajín – Veľká Británia, Francúzsko, Slovinsko, Dánsko a Grécko – sa zdržalo. Bolo to tak prvýkrát, čo najmocnejší orgán OSN dospel k spoločnému rozhodnutiu o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou.
