Tento postoj však často ignoruje realitu dnešnej situácie, kde sa imigranti neasimilujú, ale vytvárajú oddelené komunity, čo môže viesť k sociálnym napätiam.
Pretrvávajúca potreba rešpektovania tradícií a kultúry
Podľa jeho názoru by ľudia mali viac rešpektovať miestne tradície a kultúru, ak chcú byť súčasťou iných spoločností.
„Čo z toho vyplýva? Že sa samozrejme sociálna a kultúrna štruktúra obyvateľov prirodzene mení, ale že by sme mali oveľa viac lipnúť na tradíciách a neísť ako ovce na porážku. Podporovať novodobé sťahovanie národov a ešte si k tomu tlieskať, to je jednoducho hlúposť. Hovorím predovšetkým o islamizácii Európy. Keď ste niekde hosť, potom by ste sa mali snažiť správať podľa pravidiel pána domu, a nie podľa svojich. Keď som začal jazdiť medzi juhoamerických indiánov, pri jednom kmeni som napríklad nebol prvý biely výskumník, čo k nim zavítal. Predo mnou už tam bola nemecká výprava. Lenže nepochodila z jednoduchého dôvodu. Nesprávali sa z pohľadu indiánov úplne úctivo. Keď im indiáni ponúkli jedlo vo svojich trochu špinavejších miskách, Nemci si ho z hygienických dôvodov prebrali do plechových ešusov. A indiáni to úplne právom brali ako neúctu,„ hovorí Zelený.
Zároveň zdôrazňuje, že migranti, ktorí sa snažia prispôsobiť a získať si rešpekt od miestnej komunity, sú prínosom. Problém nastáva, keď migranti neprijímajú hodnoty a zvyky krajiny, do ktorej prichádzajú, a snažia sa implementovať svoje vlastné pravidlá.
Návrat ku koreňom a kritika neomarxizmu
Taktiež upozorňuje, že migrácia je často spojená s ideologickými prúdmi, ktoré sa objavili po udalostiach z roku 1968. Neomarxizmus, ktorý sa šíri medzi mladými politickými a akademickými elitami, neberie do úvahy základné princípy spoločenského súžitia.
Tieto ideológie, podporujúce islamizáciu a neprimeranú migráciu, sa stali akousi mantrou západných politikov, ktorí sa snažia meniť základy európskej kultúry, čo môže viesť k jej postupnému zániku.
Zatiaľ čo u nás za minulého režimu mnohí obdivne vzhliadali k Západu, obdivovali kapitalizmus a snažili sa napríklad pred augustom 1968 povoliť ekonomické oťaže komunistického systému, v rovnakom čase predovšetkým vo Francúzsku prebiehala úplne opačná snaha. Kapitalizmus v jeho vtedajšej podobe boriť, demontovať.
Hovorím hlavne o študentských hnutiach a ideách, ktoré sa z Paríža rýchlo rozširovali do ďalších univerzít a kampusov Západu, od Oxfordu po Harvard. Súčasťou toho bola aj podpora islamských hodnôt na úkor našej kresťansko-židovskej kultúry. A z mnohých týchto študentských vodcov, čo obrazne povedané stáli na „parížskych barikádach“, sa neskôr stali akademické a politické elity v západnej Európe.
„Príkladom môže byť dlhoročný nemecký minister zahraničia a svojho času tamojší najobľúbenejší politik Joschka Fischer, ktorý bol ako mladík členom práve tohto hnutia. (Hoci nemal ani maturitu, bol v mladosti aktívny v nemeckom študentskom hnutí ako fanúšik radikálnej ľavice. Bol nekompromisným ekologickým aktivistom a účastníkom násilných antiamerických demonštrácií a pouličných bitiek s políciou. Podľa britského denníka The Times dokonca požičal svoje auto členovi ultralevicovej neskôr vo Francúzsku. Neskôr sa stal Joschka Fischer predsedom strany Zelených, ktorej program dlhoročný nemecký kancelár Helmut Kohl označoval za najväčšie bezpečnostné riziko pre Nemecko, pozn.Všetci títo ľudia vyrástli na postulátoch študentských búrok v Paríži,“ dodáva Zelený.
Podľa jeho názoru súčasné ľavicové ideológie, ktoré dominujú na mnohých vysokých školách, sú zrkadlom reakcie na politické zlyhania a nezvládnuté problémy súčasného politického systému. Kritizuje EÚ za nadmerné regulácie, obmedzovanie slobody slova a presadzovanie sociálnych agend, ktoré mu pripomínajú prvky socializmu.
Zároveň upozorňuje, že ľudia, ktorí sú dnes zodpovední za šírenie týchto ideí, nepoznajú, aké to je žiť v komunistickej diktatúre, a preto nevidia nebezpečenstvo v ceste, ktorou sa vydávajú. Podľa neho je potrebné neustále pripomínať, že tento smer je „slepou cestou,“ čo znamená, že nie je správny a môže mať negatívne dôsledky pre spoločnosť.
„Ono k tomu patrí celý rad ďalších sprievodných javov, ktoré úplne schválne útočia na staré základy európskych spoločností, na tradičnú rodinu a podobne. Hovorím o genderizme, o schvaľovaní desiatok rôznych pohlaví, o militantnom feminizme, o úplne neúmernej pozornosti sexuálnym menšinám a ich právam. Deťom už vymývame mozog v školách, kde sa majú rozprávať o trans ľuďoch a o tom, že si môžu vyberať pohlavie. Nič proti sexuálnym menšinám nemám, som veľmi slobodomyseľný človek,“ konkretizuje.
Podľa jeho slov u indiánskych kmeňov nie je homosexualita žiadnym tabu, pričom zdôrazňuje, že v súčasnej západnej spoločnosti sa tejto téme venuje neprimerane veľa pozornosti, čo môže viesť k tomu, že sa z nej stáva až norma. Ďalej kritizuje hnutie Black Lives Matter, ktoré podľa neho v západnej Európe a USA vzrástlo po tragickej smrti Georgea Floyda, a upozorňuje, že toto hnutie sa hlási k marxistickým myšlienkam. Taktiež poukazuje na disproporčné zaťaženie krajín EÚ v oblasti emisií CO₂, keďže tieto krajiny prispievajú iba k malému percentu globálnych emisií, čo je v kontraste s oveľa väčšími emisnými podielmi krajín ako Čína.
Západ sa snažil vyvážať demokraciu do regiónov
Podľa Zeleného, Západ sa snažil „vyvážať demokraciu“ do regiónov s odlišnou kultúrou a spoločenskými štruktúrami, čo v mnohých prípadoch prinieslo viac problémov než riešení.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
