Kým väčšina európskych krajín po skončení studenej vojny zrušila povinnú vojenskú službu, niektoré ju ponechali v platnosti. V reakcii na rastúcu nestabilitu vo svete sa iné štáty rozhodli povinnú vojenskú službu opäť obnoviť.
Ruská agresia a vyjadrenia bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré naznačovali, že by Európa mala prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu, podnietili mnohé krajiny k diskusii o návrate povinnej vojenskej služby. Informuje seznamzpravy.cz.
V Nemecku sa bavorská strana CSU, ktorá spolupracuje s CDU Friedricha Merza a smeruje do vlády, vyjadrila za urýchlené obnovenie vojenskej služby. Florian Hahn, hovorca CSU pre obrannú politiku, uviedol, že prví branci budú musieť prejsť bránami kasární v roku 2025. Zdôraznil, že v súčasnej dobe nemožno nečinne sledovať, ako sa svet stáva nebezpečnejším miestom.
Povinná vojenská služba v európskych krajinách
Fínsko
Fínsko patrí medzi krajiny, ktoré nepretržite udržiavajú povinnú vojenskú službu. Vďaka tomuto systému môže povolať do služby vyše 800-tisíc rezervistov. Približne 80 % mladých mužov si volí vojenskú službu namiesto civilnej alternatívy a každoročne sa k nim dobrovoľne pridáva približne tisíc žien.
Všetci fínski muži vo veku od 18 do 60 rokov musia absolvovať vojenský alebo civilný výcvik, pričom ženy sa môžu prihlásiť dobrovoľne. Dĺžka služby závisí od zvoleného výcviku, avšak nepresahuje jeden rok.
Estónsko
Podobný systém platí aj v Estónsku, kde všetci muži vo veku 18 až 27 rokov, ktorí sú zdravotne spôsobilí, musia absolvovať vojenskú službu trvajúcu 8 až 11 mesiacov. Avšak vzhľadom na obmedzené finančné možnosti krajiny sa každý rok vycvičí len približne 3 500 brancov.
Nórsko
Nórsko nikdy nezrušilo povinnú vojenskú službu a v roku 2015 sa stalo prvou krajinou NATO, ktorá zaviedla brannú povinnosť aj pre ženy. Každoročne je na vojenský výcvik povolaných približne 9 000 mladých ľudí na základe selektívneho výberu.
Švédsko
Švédsko v roku 2017 obnovilo povinnú vojenskú službu a rozšírilo ju aj na ženy. Všetci občania vo veku od 16 do 70 rokov sú povinní podieľať sa na obrane krajiny v prípade vojnového konfliktu.
Ročne musí vojenský výcvik absolvovať vybraná skupina mladých ľudí, pričom výber prebieha na základe predchádzajúcich preferencií a testovania.
Litva
Litva zaviedla povinné odvody v roku 2015 v reakcii na anexiu Krymu Ruskom. Brancov vyberá náhodne počítačový systém a každý rok je povolaných približne 3 500 až 4 000 mladých mužov na šesť až deväťmesačný výcvik.
Lotyšsko
Lotyšsko zrušilo povinnú vojenskú službu v roku 2006, no v reakcii na ruskú agresiu ju v roku 2024 opätovne zaviedlo. Muži vo veku 18 až 27 rokov si môžu vybrať medzi jedenásťmesačnou aktívnou službou alebo päťročnou službou v zálohe. Prvé dva roky bol počet regrútov naplnený výlučne dobrovoľníkmi, inak sa výber vykonáva náhodne.
Dánsko
V Dánsku sú všetci 18-roční muži povinní vyplniť formulár a podstúpiť zdravotnú prehliadku. Náhodným výberom sa určuje, kto bude musieť nastúpiť na vojenskú službu. Ročne absolvuje výcvik približne 4 700 brancov, pričom väčšina z nich sa hlási dobrovoľne.
Krajina plánuje rozšíriť povinnú vojenskú službu aj na ženy a predĺžiť jej dĺžku zo štyroch na 11 mesiacov.
Rakúsko
Rakúsko ako neutrálny štát zachovalo povinnú vojenskú službu, ktorá trvá šesť mesiacov. Muži si však môžu zvoliť alternatívu v podobe deväťmesačnej civilnej služby. Ženy sa môžu prihlásiť dobrovoľne.
Izrael – príklad mimo Európy
Mimo Európy patrí medzi krajiny s povinnou vojenskou službou aj Izrael, kde sú do armády povolaní muži aj ženy po ukončení strednej školy. Muži slúžia 32 mesiacov, ženy 24 mesiacov.
Povinná vojenská služba verzus branná povinnosť
Branná povinnosť znamená záväzok občana slúžiť v armáde alebo plniť úlohy obranných zložiek v prípade vojnového stavu. Napríklad v Česku platí branná povinnosť pre všetkých občanov vo veku 18 až 60 rokov v prípade ohrozenia štátu.
Povinná vojenská služba predstavuje povinnosť absolvovať vojenský výcvik v čase mieru. Každá krajina má iné podmienky pre zavedenie tejto služby, ako aj rôzne vekové hranice a dĺžku výcviku. Česká republika zrušila povinnú vojenskú službu v roku 2004.
V posledných rokoch sa viaceré európske krajiny vracajú k povinnej vojenskej službe ako reakciu na geopolitické hrozby a zvyšujúce sa bezpečnostné riziká. Modely sa líšia v závislosti od historických skúseností, obranných priorít a politických rozhodnutí jednotlivých štátov. Diskusia o obnovení vojenskej služby pokračuje aj v ďalších európskych krajinách.
