Predstavte si malú rastlinku, ktorá pláva na vodnej hladine, rýchlo sa množí a môže nám pomôcť vyriešiť hlad. To je „vodná šošovica“, známa aj ako žaburinka. V Európe ju nedávno schválili ako zeleninu a odborníci veria, že by mohla byť v budúcnosti hviezdou jedálničkov.
„Je to udržateľná bomba plná bielkovín,“ hovorí vedkyňa z Wageningenskej univerzity Ingrid van der Meer. Žaburinka nie je úplnou novinkou. v Ázii ju jedia už roky a u nás ju v roku 1644 spomenula holandská bylinárska kniha, no v Európe sa pred rokom 1997 bežne nekonzumovala, píše časopis VTM.
Ide o maličké zelené plávajúce rastliny, ktoré poznáme skôr ako „žabinec“ z rybníkov. Tento žabinec však nie je len dekoráciou – je nabitý živinami a rastie ako divý. Stačí mu plytká voda, trocha svetla a už sa rozmnožuje doslova ako na bežiacom páse.
Má šesťkrát viac bielkovín na hektár než sója
Prečo je vodná šošovka tak zaujímavá? Obíde sa bez polí, chémie a mechov hnojív. Pestuje sa vo vode – napríklad v jednoduchom skleníku alebo vo „vertikálnej farme“, kde sa rastliny skladajú ako knihy v regáli.
„Dokáže vyprodukovať šesťkrát viac bielkovín na hektár než sója,“ vysvetľuje van der Meer. Niektoré zdroje dokonca uvádzajú 10× až 15× viac bielkovín na hektár, než ponúka sója. Je to akoby čarovný trik, ktorý šetrí planétu aj naše zdroje.
Táto rastlina je šampión v rýchlosti. Každé tri dni sa rozdelí na dve, potom na štyri – a takto to pokračuje exponenciálne ďalej a ďalej. „Musíte ju zberať raz až dvakrát týždenne, inak vás prerastie,“ smeje sa van der Meer. Vďaka tomu môže byť pestovaná aj v mestách, napríklad v opustených budovách. Skúste si to predstaviť: miesto prázdnych skladov by mohli byť zelené farmy plné zdravej potravy! Vodná šošovka navyše funguje aj ako „uhlíkový absorbér“.
Žaburinka nie je len ekologická, ale aj zdravá. Obsahuje vitamíny, minerály, antioxidanty a všetky dôležité aminokyseliny – stavebné kamene bielkovín. Podľa laboratórnych testov obsahuje až 40 % bielkovín v sušinách. Odborníci ju prirovnávajú ku špenátu, ale s ešte lepším nutričným skóre. A čo chuť? „Má jemne orieškovú príchuť a príjemnú chrumkavosť,“ zistili chuťové testy. Skvele sa hodí do polievok, rizota alebo napríklad pesta.
Prekonala európske regulácie
Predtým, než sa dostala na naše stoly, musela prekonať prísne európske regulácie. Ako „nový druh potraviny“ musela absolvovať dôkladné testy – od obsahu mangánu po bezpečnosť. Tím z Wageningenskej univerzity na tom pracoval takmer desať rokov. „Bolo to ako beh cez prekážky, ale stálo to za to,“ hovorí van der Meer. Schválenie v roku 2025 otvorilo dvere jej rozšíreniu.
Bude možné si ju kúpiť čerstvú v sáčku, zmrazenú ako kocky špenátu, alebo ju nájsť v cestovinách, smoothies či alternatívach k mäsu. V Izraeli ju predávajú ako „zelený kaviár“, v USA z nej získavajú bielkoviny. Šéfkuchári ju milujú pre jej všestrannosť. „Skúste ju do polievky – budete prekvapení, ako skvele chutí,“ odporúčajú dobrovoľníci z testov.
Aj keď je „vodná šošovica“ oficiálne schválená, na pultoch ju asi hneď tak neuvidíme. Potravinársky priemysel teraz musí prísť na to, ako ju dostať ku koncovým zákazníkom. „Sme vedci, nie obchodníci,“ priznáva van der Meer. Záujem však rastie – v Afrike s ňou napríklad pomáhajú farmárom a v Ázii ju miešajú s datľami na výživné tyčinky. Uvidíme, či sa uchytí aj v európskych jedálničkoch.
